Vzostup konceptuálne fotografie v roku 1960 sa zhodoval s skoro výskumy do video art. Používanie kamier, umelci ako Richard Long a Dennis Oppenheim začala s nahrávaním ich výkony a dočasné umelecké diela spôsobom, ktorý je teraz často popisovaný ako tvár. Cieľom bolo vyrobiť jednoduchý, realistický obraz umeleckých diel, ktoré vyzerali ako dokumentárne čo najskôr. To bolo peši charakter fotografie, neotrasiteľnú schopnosť fotografovanie všetko rovnaké, že umelci páčil, verí, že bolo umenie znázornené na fotografii, ktorá bola dôležitá. Precedens pre konceptuálne fotografie možno nájsť už v začiatku dvadsiateho storočia keď Alfred Stieglitz fotografoval Marcel Duchamp je montovaný z pisoár, fontána, na výstavu v New Yorku. Pôvodný prameň bol stratený, ale fotografie Stieglitz zostávajú a stali sa umelecké diela samy o sebe.